Odpady.sk: Havelka - Energetické využitie TAP ponúka biznisovo jednoduchšie riešenie a konkurenčnejšie prostredie

V článku sa dozviete:

• ako je na tom trh s výrobou a využívaním palív z odpadov,
• ako súvisí využívanie tuhých alternatívnych palív so stratégiou obehového hospodárstva,
• v čom musí Česko zabrať, ak chce splniť európske ciele,
• ako sa prejavuje potenciál využívania TAP,
• aký veľký potenciál predstavuje presun do výroby a využívania paliva z odpadu,
• prečo Európska únia podporuje túto technológiu,
• aké sú hlavné výhody výroby a využívania palív z odpadov.

Palivá z odpadov sú modernou cestou, ako v súlade s balíčkom obehového hospodárstva udržateľne navýšiť energetické zhodnocovanie odpadu, a pritom neohroziť prioritné európske ciele triedenia a recyklácie komunálnych odpadov a ciele redukcie vzniku zmesových odpadov, myslí si Petr Havelka, výkonný riaditeľ Českej asociácie odpadového hospodárstva (ČAOH).

Na tohtoročnej konferencii Dny teplárenství a energetiky 2020 predstavil tému „Energetické využitie TAP ako vhodná cesta energetického využitia odpadov v súlade s balíčkom obehového hospodárstva EÚ“, v ktorej podrobne rozanalyzoval danú problematiku.

Zatiaľ vedie Európa

Tuhé alternatívne palivo (TAP) sa v zahraničí delí do dvoch základných skupín. Buď ide o RDF (Refuse Derived Fuel), alebo SRF (Solid Recovered Fuel).

Odborník hneď v úvode vysvetľuje, že RDF sú palivá vyrábané z tuhého komunálneho odpadu a SRF sú pripravované z priemyselných odpadov. Sú teda homogénnejšie.

Hlavným trhom na svete v odvetví výroby a využívania palív z odpadov je Európa, začína sa však výrazne rozvíjať aj trh v Ázii. Čo sa týka spoločností, vedie najmä Veolia, FCC či Suez.

Tieto palivá sú využívané v rôznych energetických zdrojoch, nielen cementárňach a vápenkách, ale čoraz rozšírenejšie sú multipalivové kotly alebo takzvané monospaľovne na konkrétne vysokovýhrevné palivá z odpadov. 

Norma stanovuje, že palivá z odpadov sa delia podľa základných ukazovateľov troch kľúčových vlastností – výhrevnosti, obsahu chlóru a obsahu ortuti.

V Česku chýba vyhláška

„V Českej republike máme určitú nevýhodu. Tie časti sektoru – ako odpadového, tak aj energetického – cementári, vápenky, ale aj my odpadári by sme si veľmi priali vydanie vyhlášky k palivám z odpadov. Tá vyhláška nemusí byť vôbec zložitá, nám ide o jedinú vec, aby v českej legislatíve bola niekde zakotvená tá európska technická norma na palivá z odpadov. Chceme, aby tie podmienky na kvalitatívne kritériá boli niekde stanovené a boli záväzné pre všetkých,“ vysvetľuje P. Havelka.

Podľa odborníka by to pomohlo rozvoju trhu a tržného prostredia v oblasti palív z odpadov v celej Českej republike.

Námestkyňa ministra v roku 2014 prisľúbila, že vyhláška vyjde najneskôr v roku 2015, prešlo šesť rokov a vyhláška stále neexistuje.

Veľké spoločnosti majú ukázať smer

V súčasnosti sú české TAP-ky takmer výlučne spájané s cementárskym priemyslom. Pozitívnou správou podľa P. Havelku je, že spoločnosť Veolia získala kladné stanovisko na prevádzku dvoch multipalivových kotlov na palivá zo zmesového komunálneho odpadu pre lokality Přerov (více zde) a Karviná (více zde).

To, že veľká spoločnosť išla takouto cestou, môže podľa odborníka presvedčiť aj ostatných investorov o relevantnosti tejto alternatívy a jej budúcom mieste v odpadovom segmente.

„Z pohľadu európskych stratégií je cesta výroby a využívania palív z odpadov určite preferovanou možnosťou,“ zdôrazňuje P. Havelka.

Ako súvisia palivá z odpadov s obehovou stratégiou?

Budúcnosť TAP je naviazaná na konkrétne kroky Európskej únie. Tá v rámci svojej stratégie v obehovom hospodárstve robí všetko pre to, aby sa redukovalo množstvo jednorazových plastov.

Ďalším bodom je podstatné navýšenie triedenia komunálnych odpadov. S tým súvisí zásadné znižovanie produkcie zmesových a zvyškových komunálnych odpadov.

„O tomto cieli sa veľmi nehovorí. Nevyplýva priamo zo smernice, ale vyplýva z akčného plánu Európskej komisie pre obehové hospodárstvo,“ vysvetľuje P. Havelka.

EK totiž vyhlásila cieľ zredukovať produkciu zmesových zvyškových komunálnych odpadov (více zde). Ten cieľ je podľa odborníka pomerne ostrý. Do roku 2030 by totiž členské štáty mali zredukovať produkciu zmesových odpadov o 50 % v porovnaní s rokom 2020.

To znamená, že za desať rokov by sa členské štáty mali dostať na polovicu súčasnej hodnoty. Má sa to docieliť napríklad materiálovým zhodnotením či väčším triedením.

Ďalším bodom je odklon biologicky rozložiteľného odpadu zo zmesového komunálneho odpadu. V tejto oblasti vidí P. Havelka veľký potenciál, keďže podiel tohto odpadu predstavuje v niektorých prípadoch aj viac ako 40 percent v zmesovom komunálnom odpade.

„My odpadári odporúčame triediť biologicky rozložiteľný odpad v rámci primárneho triedenia, keďže potom je kvalitnejší pre ďalšie využitie,“ dodáva.

Stopka pre finančnú podporu spaľovania neupraveného odpadu

V európskych stratégiách má byť takisto vyvíjaný tlak na výrobcov obalových výrobkov. Dôležitými nástrojmi sú ekodizajn a ekomodulácia. Výrobcovia musia navrhovať tie výrobky tak, aby boli recyklovateľnejšie.

K tomu sa vzťahuje ďalší cieľ, ktorý stanovuje, že do roku 2030 majú byť všetky plastové obaly plne recyklovateľné.

V marci 2019 Európsky parlament schválil, že spaľovne na neupravený zmesový komunálny odpad už nebude Európa finančne podporovať v žiadnom členskom štáte.

V súvislosti s tým Európa vo svojich dokumentoch členské štáty vyzýva, aby odpady odkláňané zo skládok neboli systémovo presúvané ako neupravené zmesové odpady do kapacít v nových ZEVO, ale práve aby sa princípy v štáte vždy snažili o čo najväčšiu efektivitu triedenia a úpravy odpadu.

Európska únia preto finančne podporuje vo svojich operačných programoch politiky predchádzania vzniku odpadu, materiálové využitie, ale aj energetické využitie upravených odpadov. Podporuje však aj bioplynové stanice či plazmové spracovanie a práve výrobu palív z odpadu a ich využitie.

Česko musí zabrať, ak má splniť európske ciele

Podľa P. Havelku sú rozhodujúce dva základné ciele. Prvým je recyklovať najmenej 65 % všetkého komunálneho odpadu do roku 2035. Je tam aj priebežný cieľ, ktorý do roku 2030 stanovuje 60 %.

Najpodstatnejší cieľ súvisí s tým, že do roku 2035 majú členské štáty skládkovať maximálne 10 % komunálnych odpadov.

„Máme na to 14 rokov. V prípade recyklácie sa musíme posunúť o 27 percentuálnych bodov, ak chceme splniť ciele do roku 2035, v prípade skládkovania máme ísť o 35 percentuálnych bodov dole,“ vysvetľuje.

Podľa čísel českého ministerstva životného prostredia je priemerná ročná produkcia komunálnych odpadov za posledných deväť rokov vo výške 5,3 milióna ton a podľa Českého štatistického úradu je to 3,2 milióna ton.

Veľkosť produkcie zmesového komunálneho odpadu uvádza český envirorezort vo svojej správe o plnení plánu v obehovom hospodárstve a predstavuje 2,8 milióna ton.

„Ak si to preložíme do toho cieľa Európskej komisie, tak by sme v roku 2030 mali redukovať toto množstvo na približne 1,4 milióna ton,“ dodáva.

Česko musí ročne presmerovať na recykláciu o 1,43 milióna ton viac odpadu

Ako ale dosiahnuť takéto výrazné zníženie produkcie zmesového komunálneho odpadu? Podľa P. Havelku predchádzaním vzniku odpadov, primárnym triedením, sekundárnym triedením, teda dotrieďovaním na triediacich linkách, úpravami zmesových odpadov a ďalším využitím vytriedených frakcií, čo sa týka práve palív z odpadov.

„Ak má Česká republika splniť cieľ recyklácie komunálnych odpadov do roku 2035, tak musí podľa dát MŽP k tomuto roku presunúť za rok o 1,43 milióna ton viac odpadov do recyklácie než v túto chvíľu. To je obrovské číslo,“ konštatuje.

Zároveň dodáva, že v prípade skládkovania to znamená znížiť množstvo skládkovaného odpadu v absolútnej hodnote o 1,8 milióna ton.

Veľký potenciál pre TAP

A práve v snahe splniť európske ciele tak vzniká značný potenciál pre výrobu a využívanie paliva z odpadu. Z výpočtov vyplýva, že presun do energetického využitia predstavuje potenciál 370-tisíc ton. Zároveň zdôrazňuje, že nejde o celkový potenciál energetického využitia, keďže v tomto prípade hovoríme len o komunálnom odpade.

Čo sa týka ZEVO, podľa P. Havelku sa počíta so skapacitnením Prahy a Brna. Zároveň vidí veľký potenciál využívania TAP.

TAP ponúka biznisovo jednoduchšie riešenie, tvrdí odborník

Aké sú výhody energetického využitia odpadu formou TAP? Podľa EÚ ide o technológiu udržateľnú a podporovanú.

Pri využívaní TAP sa energeticky využíva upravená zložka, a nie neupravený odpad. To je aj dôvod, prečo sa tento proces podľa EÚ hodí do balíčka obehového hospodárstva.

Obce a ďalší pôvodcovia odpadu nie sú motivovaní k produkcii veľkého množstva zmesového odpadu, naopak, je tu stála motivácia k vysokému stupňu triedenia v obciach a mestách, využívaniu existujúcich regionálnych energetických kapacít – pôjde o menšie zariadenia v regiónoch, kde budú menšie prepravné náklady.

TAP je, na rozdiel od zmesového komunálneho odpadu, tržne obchodovateľná komodita, takže je tam podľa P. Havelku možný vývoj v cene a konkurenčné prostredie.

„Je tam aj výhoda v tom, že nie je potrebné tlačiť na obce a mestá k podpisovaniu dlhodobých zmlúv, pretože oni pre vás ako energetikov nie sú partnermi, pre vás je partner ten biznisový subjekt, ktorý vám dodáva gigajouly, čo je biznisovo jednoduchšie riešenie,“ dodáva.

České TAP-y majú vyššiu kvalitu ako zahraničné, tvrdí P. Havelka

Výhodou je podľa odborníka aj riadenie kvality paliva. TAP odpovedá európskej norme a zároveň je dodávateľ pod výraznými zmluvnými sankciami v prípade, že by sa odchýlil od toho, čo deklaroval, že bude dodávať.

Ďalšou výhodou je zníženie emisií oproti spaľovaniu uhlia či väčšia reálnosť presadenia zámerov cez povoľovacie konania.

Samozrejme, takáto cesta prináša aj určité riziká. „Je tu nejaká cenová konkurencia zahraničných TAP-ov, ale tu upozorňujem, že zahraničné sú menej kvalitné ako tie české,“ vysvetľuje odborník na záver.

autor: Diana Motúzová, ODPADY PORTAL www.odpady-portal.sk - https://www.odpady-portal.sk/Dokument/105544/p-havelka-energeticke-vyuzitie-tap-ponuka-biznisovo-jednoduchsie-riesenie-a-konkurencnejsie-prostredie.aspx

uveřejněno: 16. 9. 2020